Konečne niečo robme!

Jozef Hvorecký Pred dvomi rokmi – áno, tak dávno to už je – téma kvality školstva rezonovala spoločnosťou. Ani politikom nezostalo nič iné ako prejaviť záujem o ňu. Tak sa zrodil projekt Učiace sa Slovensko. Mnohí namietajú, že je pesimistický, že je v ňom málo pozitív. Pýtam sa, koľko ich viete vymenovať v súčasnom školstve? Ďalším chýba séria krokov. Domnievam sa, že skupina expertov nemá šancu navrhnúť harmonogram riešiaci všetky problémy všetkých škôl. Na Učiacom sa Slovensku si cením ...
More

Vysoké školstvo rezignovalo na víziu

Jozef Hvorecký V roku 2007 malo 38 krajín svojich zástupcov medzi 500 najlepšími univerzitami sveta. V roku 2017 ich počet vzrástol na 45. USA, ktoré vtedy dominovali so 166 univerzitami, stále výrazne vedú, ale už majú iba 135 zástupcov. Stratili ich na úkor výrazného nárastu prítomnosti vysokých škôl z Číny (o 20 viac), Austrálie (o 6), Spojeného kráľovstva a Španielska (zhodne po 4), ale aj krajín, ktoré sa dovtedy v rebríčku nevyskytovali: Estónsko, Island, Irán, Malajzia, Saudská Arábia,...
More

Kvalifikácia a „kvalifikácia“

Jozef Hvorecký Je nešťastné, ak sa do pracovnej pozície dostane človek bez patričného vzdelania. U nás to platí o mnohých riadiacich funkciách. Niekedy mám pocit akoby na prijatie stačilo, že kandidát vie, že miesto existuje. Toto je jedna z príčin, prečo naše školstvo upadá. Pre väčšinu ministrov bola povinná školská dochádzka ich jedinou skúsenosťou v oblasti vzdelávania. Majú manažovať školstvo, hoci sa nevenovali ničomu, čo by s tým súviselo. Netušia, že manažovať školu je niečo iné ak...
More

Montážna dielňa Európy – náš cieľ

Jozef Hvorecký Nad Učiacim sa Slovenskom sa zmráka. Najprv sa proti nemu vyjadril bývalý minister školstva Juraj Draxler, o dva dni na to štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš. Obidvaja sa dehonestujúco vyjadrujú nielen o autoroch dokumentu, ale o celej akademickej obci. K článku exministra som sa vyjadril v predchádzajúcom blogu, teraz sa venujem názorom štátneho tajomníka. Píše, že „takmer dve tretiny stredoškolákov a väčšina vysokoškolákov nepracu...
More

Dva prístupy k vede

Emil Višňovský   Veda je fenomén modernej doby a západnej civilizácie. Aj keď základy vedeckého prístupu k svetu formulovali už antickí filozofi – pričom sami nie veľmi rozlišovali medzi vedou a filozofiou –, bola to až „kopernikovská“ vedecká revolúcia v 16.-17., ktorá položila základy toho, čím je veda dnes. Po Kopernikovi prišli ďalší – vedci i filozofi v jednej osobe – Galilei, Newton, Descartes a celá plejáda ich nasledovníkov. Ďalšie predznamenal F. Bacon svojou slávnou...
More

Menej je niekedy viac

Jozef Hvorecký Ako ešte v roku 2008 konštatovala správa Európskej asociácie univerzít, riadenie slovenských vysokých škôl je prekomplikované, pričom mnohé prekážky efektívneho riadenia sú priamymi dôsledkami vysokoškolského zákona. Pretože jedným z cieľov reformy VŠ, sľúbenej v novom vládnom programe, je modernizovanie riadenia VŠ, naznačím zmeny, na ktoré sa treba zamerať: Formálne delenie VŠ na tri skupiny – výskumné, odborné a „bez prívlastku“ sa neujalo. Doterajšie úsilie pripom...
More

Univerzity dvoch zajacov nechytia

Jozef Hvorecký V najnovšom rebríčku kvality svetový vysokých škôl je univerzita Komenského na 637. mieste. Iná slovenská škola sa do najlepšej tisícky nedostala. Podiel na tom majú aj akreditačné kritériá. Komplexná akreditácia oživila otázku Sú slovenské univerzity dobré? Jej cieľom bolo posúdiť kvalitu vzdelávacej,výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti. Žiaľ, reálny stav nepoznáme lepšie než predtým, lebo z piatich uvedených atribútov si kritériá všímali iba výsku...
More

Slovenské top univerzity: Policajná akadémia, VŠMU, VŠVU a Svätá Alžbeta

Výpočtami ruinujeme vysokoškolský systém Ktorá slovenská vysoká škola je najlepšia? Ak tipujete UK alebo STU, veľmi mýlite. STU sa umiestnila v rebríčku plnenia kritérií stanovených Akreditačnou komisiou (KZU 1 až KZU 3) na ôsmom mieste z dvadsiatich dvoch, Univerzita Komenského dvanástym miestom otvára dolnú polovicu hodnotených VŠ. Keby sa členovia Akreditačnej komisie zamysleli nad vlastnou záverečnou správou, ich presvedčenie, že spoznali kvalitu našich vysokých škôl, by trochu pov...
More

O hodnote vedeckej práce a jej výsledkov

Medzi hodnotou výsledku vedeckej práce (vedeckého výstupu), ktorá nespočíva v ničom inom ako v jeho prínose k poznaniu a rozvoju príslušného vedného odboru, a finančným ohodnotením, t. j. sumou peňazí, ktorá sa autorovi, resp. autorom prizná za tento výsledok (výstup či „produkt“) neexistuje žiadna „objektívna“, a už vôbec nie „vedecky“ stanoviteľná korelácia. Hodnoty výsledkov vedeckej práce jednotlivých vedných odborov, ktorých je u nás vyše 200, sú navzájom nesúmerateľné. Je prosto iracio...
More